© 2017-2019, Verejné prístavy, a.s.

 

Vyjadriť sa k otázke: Ako by mal vyzerať a aké funkcie by mal spĺňať nákladný a osobný prístav v Bratislave. Takúto príležitosť aktuálne umožňuje spoločnosť Verejné prístavy, a. s. ako správca vymedzeného územia verejných prístavov v Bratislave. Dopytovú štúdiu Stratégia rozvoja osobného a nákladného prístavu v Bratislave dnes predstavili zástupcovia verejných prístavov s partnermi projektu: spoločnosťami Ekojet, Proprietary Partners a Žilinskou univerzitou v Žiline. Záujemcovia majú šancu vyjadriť sa do konca júna.

Hlavným cieľom je zvýšenie úrovne vodnej dopravy v Slovenskej republike, ktorá je doplnkom pre iné formy dopravy a v porovnaní patrí medzi najbezpečnejšie a najekologickejšie logistické možnosti.

Spoločnosť Verejné prístavy, a.s. má v tejto súvislosti vypracovaný tzv. Masterplan 1, ktorý bol vytvorený v predchádzajúcich rokoch. Na základe aktuálnych potrieb a reakcie na zmenené podmienky sa rozhodla pre jeho aktualizáciu a možnosť pripomienok verejnosti v podobe dokumentu Masterplan 2 – Stratégia budúceho rozvoja a novoposkytovaných prístavných služieb v lokalitách osobného a nákladného prístavu Bratislava. 

 

Dôvodov, prečo sa rozhodli verejné prístavy realizovať stratégiu formou dopytovej analýzy, je niekoľko:  „Pri takýchto významných štúdiách je nevyhnutné dbať na transparentnosť už od začiatku a brať do úvahy názor verejnosti. Okolo rieky sa sústredí život a ten vidíme na Dunaji v prepravnej, turistickej aj rekreačnej podobe. Pri realizácii strategickej štúdie si chceme byť istí, že sme neprehliadli žiadny detail a že sme nepozabudli na ktorúkoľvek oblasť, ktorú považujú za dôležitú napr. odborníci či  bežní občania,“  povedal Gabriel Szekeres, generálny riaditeľ spoločnosti Verejné prístavy, a.s.

Ako sa do projektu môže zapojiť verejnosť? Pre tieto účely zriadila spoločnosť na svojom oficiálnom webe špeciálnu podstránku. Na tomto mieste nájdu všetci, ktorí chcú vyjadriť svoj názor k rozvoju Dunaja, formulár „Podávanie podnetov a požiadaviek“. 

Kto je kto v projekte Stratégia budúceho rozvoja a novoposkytovaných prístavných služieb v lokalitách osobného a nákladného prístavu Bratislava:

Verejné prístavy, a.s. – zadávateľ projektu

Proprietary Partners, s.r.o. – analýza a ekonomická stránka projektu

EKOJET s.r.o. – environmentálne hodnotenie SEA projektu

Žilinská univerzita v Žiline – odborný garant projektu, projektová koordinácia

Verejný prístav

 

Verejným prístavom je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

Verejný prístav Bratislava zabezpečuje nákladnú, ako aj osobnú lodnú dopravu. Nákladný prístav v Bratislave je z historického a funkčného hľadiska tvorený dvoma časťami – starou a novou. Stará časť bola vybudovaná na prelome 19. a 20. storočia so začiatkom výstavby v roku 1897. Jedná sa o tzv. „Zimný prístav“, ktorý pozostáva z dvoch bazénov, severného a južného. Nová časť pozostáva z bazéna Pálenisko a bazéna novej opravárenskej lodenice, ktoré boli vybudované na začiatku 80. rokov 20. storočia, konkrétne v rokoch 1975 až 1983.

 

Dokumenty a materiály

Medzinárodná zmluvná základňa a európske dokumenty

 

Dohovor o režime plavby na Dunaji (ďalej len „Belehradský dohovor“), platnosť pre SR od 03.12.1949 – ním sa podunajské štáty zaväzujú udržiavať svoje úseky Dunaja v stave splavnom pre riečne a na patričných úsekoch aj pre námorné lode, vykonávať práce potrebné na zaistenie a zlepšenie podmienok plavby, ako aj nerobiť ťažkosti alebo prekážky plavbe na splavných tokoch Dunaja. Slovenská republika ako signatár Dohovoru o režime plavby na Dunaji nespoplatňuje dunajskú vodnú cestu, v záujme zaručenia slobody plavby, všetkým plavidlám.

 

Európska dohoda o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN), platnosť pre SR od 05.05.2000 – touto dohodou sa pristúpilo k vybudovaniu legislatívnej štruktúry, ktorou sa vymedzuje koordinované plánovanie rozvoja a výstavby siete vnútrozemských vodných ciest medzinárodného významu založenej na vzájomne schválenej infraštruktúre a prevádzkových parametroch pre zvýšenie efektívnosti vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe a s cieľom, aby sa stala atraktívnejšou pre jej užívateľov.

Transeurópska dopravná sieť TEN-T - program TEN-T schválený Európskou komisiou je jedným z hlavných zdrojov finančnej pomoci na podporu infraštruktúrnych projektov v rámci transeurópskej dopravnej siete. Technické a finančné riadenie programu zaisťuje výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T EA). Projekty TEN-T zahŕňajú všetky druhy dopravy vrátane vnútrozemskej vodnej dopravy. Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004 bolo definovaných celkom 30 prioritných projektov, ktoré majú štatút „projekt európskeho záujmu“ a na ktorých realizáciu je členský štát povinný alokovať dostupné finančné zdroje (ako z prostriedkov EÚ, tak na národnej úrovni). Slovenskej republiky sa v rámci rozvoja vodnej dopravy na Dunaji dotýka prioritný projekt č. 18 Rýn – Mohan – Dunaj. Aktivity projektu sú zamerané na zlepšenie splavnosti tohto transkontinentálneho vodného koridoru, ktorý spája Severné more s Čiernym morom.

 

Biela kniha – Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – „Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“, prijatá 28.03.2011 – je jedna z kľúčových iniciatív smerujúca k zvýšeniu konkurencieschopnosti dopravy a k zníženiu environmentálneho zaťaženia do roku 2050. Ďalší vývoj dopravného systému sa musí opierať o niekoľko základných prvkov:

  • zlepšenie energetickej efektívnosti vozidiel vo všetkých druhoch dopravy. Vývoj a zavádzanie udržateľných palív a pohonných systémov,

  • optimalizácia výkonu multimodálnych logistických reťazcov vrátane väčšieho využívania energeticky efektívnejších druhov dopravy v prípadoch, keď iné technologické inovácie môžu byť nedostačujúce (napr. preprava nákladu na dlhé vzdialenosti),

  • efektívnejšie využívanie dopravy a infraštruktúry prostredníctvom zdokonalených systémov riadenia dopravy a informačných systémov (napr. IDS, SESAR, ERTMS, SafeSeaNet, RIS), pokročilých logistických a trhových opatrení ako napr. celkového rozvoja integrovaného európskeho železničného trhu, zrušenia obmedzení kabotáže, odstránenia prekážok v námornej doprave na krátke vzdialenosti, nedeformovania cien atď.

Námorné prístavy hrajú dôležitú úlohu ako logistické centrá a vyžadujú si efektívne spojenia s vnútrozemím. Nevyužívané vnútrozemské vodné cesty musia hrať čoraz dôležitejšiu úlohu, najmä pri preprave tovaru do vnútrozemia a pri spájaní európskych morí. 30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km by sa malo do roku 2030 previesť na iné druhy dopravy, ako napr. na železničnú či vodnú dopravu a do roku 2050 by to malo byť viac ako 50 %. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné efektívne zelené koridory nákladnej dopravy a vyvinutie vhodnej infraštruktúry, ako aj jej sprevádzkovanie do roku 2030 v celej EÚ a vytvorenie plne funkčnej multimodálnej „základnej siete“ TEN-T s vysokokvalitnou a vysokokapacitnou sieťou do roku 2050 a so zodpovedajúcim súborom informačných služieb. Odporúča sa vytvoriť vhodný rámec na optimalizáciu vnútorného trhu pre vnútrozemskú vodnú dopravu a odstrániť prekážky, ktoré bránia väčšiemu využívaniu tohto druhu dopravy. Je nutné prehodnotiť a vymedziť úlohy a mechanizmy potrebné na prevádzkovanie tohto druhu dopravy v širšom európskom kontexte.

 

Stratégia EÚ pre dunajský región (ďalej len „Dunajská stratégia“) - má makroregionálny rozmer a je výsledkom spoločného úsilia regiónov povodia Dunaja. Je zameraná najmä na zintenzívnenie a zefektívnenie spolupráce v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia. Realizácia Dunajskej stratégie predpokladá efektívne a koordinované využívanie finančných, personálnych a iných zdrojov zúčastnených strán, zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce a postupné zapájanie relevantných susediacich a nečlenských štátov EÚ.

Národné dokumenty a legislatíva

Základnými národnými strategickými dokumentmi pre oblasť vnútrozemskej plavby a infraštruktúry vnútrozemských vodných ciest vrátane prístavov sú „Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020“ (ďalej len „stratégia“), ktorú schválila vláda Slovenskej republiky dňa 3. marca 2010 uznesením vlády SR č. 158 a „Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015“, ktorú vláda odsúhlasila dňa 8. júna 2005 uznesením vlády SR č. 445/2005. Ide o globálne dopravné koncepčné dokumenty.

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 predstavuje východiskový strategický dokument Slovenskej republiky strednodobého charakteru v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry do roku 2020. Predmetom dokumentu je analýza doterajšieho vývoja dopravnej politiky SR a EÚ, prognóza jej ďalšieho vývoja a výziev, ktoré ovplyvňujú dosiahnutie stanovených cieľov v oblasti dopravy. Stratégia definuje víziu, ciele, priority a opatrenia v oblasti rozvoja dopravy, ktoré podporia zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, prispejú k zabezpečeniu sociálneho rozvoja spoločnosti a umožnia odstraňovanie regionálnych disparít tak, aby sa ekonomický potenciál SR v horizonte roku 2020 priblížil k priemeru úrovni EÚ v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja. Dokument predstavuje výstup I. fázy tvorby komplexnej dopravnej sektorovej stratégie SR a nadväzuje a detailnejšie rozpracováva doteraz platné stratégie a zásady pre rozvoj dopravy, predovšetkým Dopravnú politiku SR do roku 2015 a Stratégiu rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020.

 

Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015 - cieľom je vytvoriť transparentné podmienky a minimalizovať riziká v rámci prístupu na dopravný trh a dopravnú infraštruktúru a zabezpečiť neustále narastajúce prepravné potreby spoločnosti (prepravy nákladov a osôb) v požadovanom čase a kvalite pri súčasnom znižovaní negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie. Rámcom pre dosiahnutie týchto cieľov musí byť zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, ktorý zahŕňa hospodársky vývoj, spoločenskú solidaritu a prijateľnosť pre životné prostredie. V uvedenom dokumente bol stanovený globálny cieľ – Zabezpečenie trvalo udržateľnej mobility, ktorý je rozdelený na osem špecifických cieľov:

  • Vytvoriť transparentné a harmonizované podmienky hospodárskej súťaže na dopravnom trhu,

  • Zabezpečiť modernizáciu a rozvoj dopravnej infraštruktúry,

  • Zabezpečiť primerané financovanie v sektore dopravy,

  • Znižovať negatívne vplyvy dopravy na životné prostredie,

  • Zvyšovať kvalitu a rozvoj služieb v doprave,

  • Zvyšovať bezpečnosť dopravy a bezpečnostnej ochrany,

  • Podporovať výskum a vývoj v doprave,

  • Zvládnuť dopady globalizácie dopravy.

Ďalšími dôležitými koncepčnými a strategickými dokumentmi vo vodnej doprave sú:

 

Koncepcia rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky (odsúhlasená uznesením vlády SR č. 469/2000) a jej zatiaľ posledná aktualizácia (02/2004).

 

Návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty (vzatý na vedomie uznesením vlády č. 463/2002) – úloha vyplynula z uznesenia vlády SR ku „Koncepcii rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky“, keďže v tom čase bol rozvoj vodných ciest v gescii Ministerstva životného prostredia SR. Materiál nepredstavuje detailný technický projekt na výstavbu, ale kladie si za cieľ ustáliť koncepciu výstavby vodnej cesty formou vybudovania nových vodných diel, dobudovaním jestvujúcich vodných diel o objekty slúžiace plavbe lodí a stanoviť ich základné parametre a hlavne smerovanie, resp. vedenie trasy prieplavného prepojenia Váhu na pripravované vodné cesty v Českej republike a v Poľskej republike.

 

Operačný program Doprava 2007 - 2013 (ďalej len „OPD“) schválený uznesením vlády SR č. 1007 z 6. decembra 2006 – predstavuje programový dokument Slovenskej republiky pre čerpanie pomoci z fondov Európskej únie (Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja) v sektore dopravy na roky 2007 – 2013. Riadiacim orgánom tohto programu je MDVRR SR.

 

Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 (ďalej len „OPII“) – predstavuje strategický dokument, prostredníctvom ktorého budú v rokoch 2014 – 2020 čerpané peniaze z fondov Európskej únie na dopravu a rozvoj informačnej spoločnosti na Slovensku. OPII  bol schválený Európskou komisiou dňa 28.10.2014.

Prevod kompetencií k správe a rozvoju vodných ciest – schválené uznesením vlády SR č. 275/2009 – ktorým sa dosiahlo systémové opatrenie na účely zlepšenia kompetenčných vzťahov pre zabezpečovanie úloh prevádzka rozvoja európskej vnútrozemskej plavby, realizáciou opatrení v oblastiach infraštruktúry, bezpečnosti, spoľahlivosti a efektívnosti vodnej dopravy. Predložená alternatíva doplnenia kompetencií k novobudovanej infraštruktúre vodnej dopravy do rezortu dopravy zodpovedala riešeniu ako dosiahnuť zlepšenie stavu v predmetnej oblasti.

 

Generálny program implementácie NAIADES v SR (schválený uznesením vlády SR č. 642/2009) – materiál predstavuje generálny plán implementácie programu NAIADES pre Slovensko na najbližšie obdobie po vecnej, časovej a finančnej stránke v nasledovných oblastiach:

  • Strategický plán rozvoja infraštruktúry, po zohľadnení najvýznamnejších plavebných prekážok a inštitucionálneho rámca infraštruktúry vnútrozemskej vodnej dopravy - vrátane prípravy stratégie rozvoja slovenských prístavov,

  • Rozvoj riečnych informačných služieb a ich rozšírenej ponuky,

  • Zvýšenie znášanlivosti plavidiel so  životným prostredím,

  • Preventívne opatrenia na ochranu pred haváriami plavidiel,

  • Podporné programy štátnej pomoci zamerané na prekladiskové zariadenia,

  • Podporný program vzdelávania vo vodnej doprave.

 

Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo (schválená uznesením vlády SR č. 846/2010) - materiál definuje dlhodobú koncepciu rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo. Celá koncepcia rozvoja verejných prístavov je formulovaná na základe obmedzení, ktoré vyplývajú zo súčasného stavu a stoja na predpokladoch a odhadoch ďalšieho vývoja. Tieto obmedzenia a predpoklady tak predstavujú kontext, v ktorom je nutné celú koncepciu chápať. Medzi tieto hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú formuláciu koncepcie rozvoja verejných prístavov, patrí najmä legislatíva v oblasti vodnej dopravy v SR a EÚ, trendy v oblasti vodnej dopravy, majetkovoprávne vzťahy a finančné zdroje pre rozvoj verejných prístavov.

Národná pozícia k Stratégii EÚ pre dunajský región (schválená uznesením vlády SR č. 149/2010) – v národnej pozícii Dunajskej stratégie sa rozvoj dopravnej infraštruktúry, predovšetkým rozvoj kontinuálnej dunajskej vodnej cesty a zabezpečenie splavnosti Dunaja, rešpektujúci princípy trvalo udržateľného rozvoja, považuje za jednu z hlavných priorít, ktorá by sa mala v Dunajskej stratégii odzrkadliť. Vodná doprava sa považuje z hľadiska environmentálnych, energetických, ale aj spoločenských aspektov za jeden z najvýhodnejších druhov dopravy v Európe. V tejto súvislosti treba venovať pozornosť rozvoju nákladnej a osobnej lodnej dopravy, ako súčasti západo-východoeurópskej siete vodných ciest, ako aj efektívnemu dobudovaniu dunajskej vodnej cesty v súlade s parametrami odporúčanými Dunajskou komisiou a EHK OSN (Modrá kniha a Dohoda AGN). Týmto riešením sa umožní odstránenie prekážok plavby a následne rozdielov v miere využívania potenciálu vnútrozemskej vodnej dopravy medzi západnou a východnou časťou Európy a vytvorenie podmienok pre realizáciu severo–južného dopravného prepojenia na báze vodnej dopravy. Splavnenie tokov treba využiť aj ako potenciál hospodárskeho rozvoja vnútrozemských prístavov a miest podunajského priestoru a jeho regiónov tak, aby sa mohli stať silnými logistickými uzlami s poskytovaním rozsiahlych sprievodných služieb. Prioritami SR v oblasti dopravy sú zlepšenie splavnosti Dunaja, prepojenie s inými módmi dopravy - konektivita, dostupnosť infraštruktúry a prevádzka. Slovenský prepravný trh je významne ovplyvnený geografickou polohou SR, ktorá je atraktívna pre rozvoj dopravy medzi štátmi EÚ a tiež medzi EÚ, Ukrajinou a Ruskom. Dunajská vodná cesta patrí medzi prioritné osi (koridor VII) pre vnútrozemské vodné cesty naprieč územím EÚ a umožňuje napojenie na prístavy v Severnom a Čiernom mori a napojenie na sieť západoeurópskych vodných ciest. Zlepšenie splavnosti Dunaja bude mať významný dosah na väčšie a efektívnejšie využívanie už existujúcich prístavov na Dunaji v SR.

 

Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 (KÚRS) stanovuje regulatívy v oblasti usporiadania územia štátu z hľadiska rozvoja nadradeného dopravného vybavenia (Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 528/2002 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001). Uznesením vlády č. 270 z 8.4.2009 bola uložená úloha MVRR SR predložiť na rokovanie vlády SR návrh zmien a doplnkov č. 1 KURS 2001. Kabinet schválil aktualizovanú koncepciu územného rozvoja SR na svojom zasadnutí v auguste 2011. Na spracovanie Zmien a doplnkov č. 1 má dopad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorého novelami prešli kompetencie v oblasti územného plánovania bez ekologických aspektov 1.7.2010 z MVRR SR na Ministerstvo vnútra SR a následne od 1.11.2010 na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (MDVRR SR), ktoré sa stalo obstarávateľom zmien a doplnkov č. 1 KURS 2001.

Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý má 9 vykonávacích predpisov a „Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2009 Z. z. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel v znení nariadenia vlády SR č. 416/2009“ - tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) -  tento zákon vytvára podmienky na všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov, zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd, manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek, znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha, zabezpečenie funkcií vodných tokov a bezpečnosť vodných stavieb.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd - neregulovaná platba je platba poskytnutá za udržiavanie splavnosti vodných ciest a vytyčovanie plavebnej dráhy na plavbu na vodných cestách na účely používania vôd na plavbu a iné služby vo verejnom záujme.

Východiská pre tvorbu stratégie

Predpoklady:

  • Do územného obvodu verejného prístavu patria priľahlé brehy Dunaja, z ktorých nákladný prístav využíva iba ľavý breh.

  • Osobný prístav je v súčasnosti lokalizovaný na oboch brehoch Dunaja, pričom väčšina aktivít sa koncentruje takisto na ľavej strane, ktorá susedí s historickým centrom mesta.

 

  • Výrazný nárast počtu pristátí osobných kajutových a výletných plavidiel v posledných rokoch si vyžaduje príslušnú úpravu kapacity a úrovne prístavných mól. Pri plnom vyťažení, najmä v letných mesiacoch, už niektoré plavidlá zasahujú do dopravnej cesty.

  • S ohľadom na veľkosť a váhu kajutových a výletných plavidiel ako aj platných bezpečnostných predpisov, príslušné ťažké móla poskytujú len obmedzené možnosti občianskej vybavenosti a poskytovania ďalších funkcii občianskej vybavenosti. 

  • Novým nastupujúcim trendom v oblasti riečnej dopravy sú malé rekreačné plavidlá a záujem obyvateľstva tráviť čas na rieke a v jej blízkosti. Tento trend si vyžaduje reakciu aj zo strany  prístavu v prípadnom dobudovaní vhodnej infraštruktúry.

 

  • Nákladný prístav sa nachádza na dôležitej križovatke multimodálnych dopravných koridorov, resp. transeurópskych trás cestnej a železničnej dopravy. Aj situovanie prístavu a jeho pozemnej dopravnej siete v rámci mesta je vnímané ako vhodné, nakoľko umožňuje bezprostredné napojenie z prístavu na diaľnicu priamo z areálu.

  • Železničné napojenie prístavu na Ústrednú nákladnú stanicu je výhodné predovšetkým v smere existujúcej medzinárodnej diaľkovej trate Bratislava hl. st. - Bratislava-Petržalka prostredníctvom odovzdávkových koľají na Ústrednej nákladnej stanici.

  • Potenciálnym slabým miestom v súvislosti s železničným napojením je dĺžka železničnej vlečky a polomer zatáčania pre prístav Pálenisko. Železničná vlečka siaha až po most Apollo a doterajšie technické štúdie nepriniesli riešenie na zmysluplnú a funkčnú prekládku vlečky.

  • Nákladný prístav v súčasnosti už takmer susedí s centrom mesta. Sú snahy, aby sa v časti Zimného prístavu rozvinulo občiansko-kultúrne centrum mesta v napojení na zónu Eurovea (zvažovaná je výstavba projektu Eurovea II na Pribinovej ulici). Snaha je vybudovanie obytnej zóny priľahlej priamo k bazénom Zimného prístavu, pričom bazény Zimného prístavu by boli charakterom transformované na účely osobnej lodnej dopravy a s tým súvisiacich služieb.

  • Ďalším potenciálne slabým miestom v súvislosti s polohou nákladného prístavu je aj skutočnosť, že Zimný prístav susedí s dopravným uzlom v okolí prístavného mosta. Intenzívna cestná doprava na prístavnom moste generuje vysoké emisie hluku, prachu a nečistôt a zároveň vysoké položenie dopravného telesa spôsobuje ďaleký dosah týchto emisii. Železničný výjazd na most je výrazným generátorom hlučnosti.

  • Ďalšou potenciálne slabou stránkou vzhľadom na polohu prístavu je aj relatívna blízkosť k chráneným územiam NATURA 2020 a to predovšetkým v súvislosti s rozvojovými aktivitami.

 

  • Zabezpečenie nákladnej prevádzky vo Verejnom prístave Bratislava možno v súčasnosti považovať za neštandardné. Spoločnosť Verejné prístavy, a.s. vlastní pozemky vo vymedzenom území verejného prístavu a zároveň je vlastníkom prístavných hrán.

  • Dominantným operátorom v prístave je na základe výsledku privatizácie z roku 2002 súkromná spoločnosť Slovenská plavba a prístavy, a.s. (ďalej „SPaP“), ktorá je majiteľom infraštruktúry prístavu (cestné a železničné komunikácie, inžinierske siete), ako aj prekládkových zariadení a skladových budov. SPaP má prenajatú významnú časť pozemkov vlastnených Verejnými prístavmi v nákladnom prístave Bratislava dlhodobou nájomnou zmluvou.

  • V prístave vnímame nedostatočný motivačný faktor, ktorý by stimuloval k vynakladaniu úsilia o zvýšenie dopytu a ponúknutia nových prekládkových služieb.

  • Ďalším dôsledkom môže byť absencia trhového mechanizmu určenia cien za služby, čo vo všeobecnosti môže mať vplyv na ceny za služby poskytované v prístave, než aké by boli dopytované za podobné služby v prístavoch, kde trhový mechanizmus určenia ceny služieb funguje vo väčšej miere.

  • Tieto efekty sa prejavili na zníženom dopyte po službách v prístave Bratislava a preferencii služieb okolitých prístavov (napr. prístav Viedeň, Gyor), čo má za následok aj zníženie dopytu po ďalších nadväzujúcich službách v Bratislave (sklady, lokálna logistika, baliace služby, a pod.).

  • Vo Verejnom prístave Bratislava bol identifikovaný priestor pre rozšírenie prístavných služieb, a to najmä v prípade novo realizovaných aktivít a novej a modernej infraštruktúry.  

 

Kontakt

Žilinská Univerzita v Žiline

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov

Katedra vodnej dopravy

Univerzitná 1

010 26  Žilina

masterplan@fpedas.uniza.sk